E12 - Kliešte a čo ste možno o nich nevedeli

VETERINA INAK

27-04-2023 • 25 mins

Kliešte, kedy ich očakávať najviac?

Áno, aj keď vplyvom globálneho otepľovania sa sezóna kliešťov začína už vo februári, končí sa až na prelome októbra-novembra.

Mimoriadne aktívne bývajú kliešte na jar a na jeseň, keď teploty ešte nie sú vysoké a je dostatočné vlhko. Preto je potrebné chrániť psov proti kliešťom už takmer počas celého roka.

Ako môže majiteľ spoznať, že jeho pes ochorel napríklad na babeziózu?

Babezióza je závažné ochorenie, ktoré postihuje psov a prenáša sa kliešťami (u nás najmä rodom Dermacentor). Táto choroba je spôsobená jednobunkovým parazitickým organizmom, ktorý sa nazýva Babesia canis (ale aj Babesia Gibsoni). Babézie napádajú primárne červené krvinky, ktoré svojím vplyvom poškodia, až dochádza k ich rozpadu a tým k tzv. hemolitickej anémii. Pri tomto prejave si môže majiteľ psa všimnúť celkovú únavu, letargiu, horúčku nad 40 °C, dýchavičnosť až nápadne bledé sliznice, ktoré sa postupom ochorenia menia na žlté.

Signifikantným príznakom je tmavý moč (prirovnáva sa ku Coca-Cole). Klinické príznaky sa začínajú prejavovať od 8-20 dní od prisatia kliešťa. Ak si takéto príznaky majitelia psov všimnú, je nutné bezodkladne navštíviť veterinára.

Akým spôsobom sa vlastne kliešte infikujú?

Kliešte sa infikujú vírusmi, baktériami alebo iným parazitickým organizmom, prostredníctvom kŕmenia sa na infikovaných zvieratách. Infikované môžu byť voľne žijúce zvieratá, akými sú hlodavce, vtáky, kožušinové zvieratá a vysoká zver alebo domáce zvieratá ako ovce a dobytok. Keď sa kliešť kŕmi na infikovanom zvierati, môže absorbovať parazita spolu s krvou. Paraziti sa následne dokážu rozmnožovať v tele kliešťa a zotrvávať tam až do ďalšieho kŕmenia, keď sa môžu preniesť na ďalšieho hostiteľa, akým je váš pes.

Do akej miery je závažné, ak pri vyťahovaní kliešťa ostane v koži jeho odtrhnutá hlavička?

Pokiaľ ostane v koži odtrhnutá hlavička, riziko prenosu ochorenia býva zvýšené. Je ideálne, ak sa vám podarí ju vybrať alebo ísť k veterinárovi, aby sa pokúsil ju vybrať, pretože pôsobí v koži ako cudzí predmet. Časom môže začať miesto hnisať ako proces obranného mechanizmu. Ak by bol kliešť prisatý na psovi dlhšiu dobu a bol by infekčný, preniesol by ochorenie aj vtedy, ak by sa vám ho podarilo vybrať bez odtrhnutej hlavičky.
Ktorú, z aktuálne dostupných možností ochrany proti kliešťom na trhu, považujete vy ako odborníčka za najúčinnejšiu?

Na trhu je v dnešnej dobe mnoho prípravkov. Je dôležité, aby sme volili ten správny a je to skutočne dosť individuálne. Každému majiteľovi vyhovuje niečo iné a každému psovi vyhovuje čosi iné. Niektorí majitelia uprednostňujú tablety, kvôli jednoduchosti užívania, iní majú radi takzvané „pipety“ s vodičkou. Iným zas vyhovujú obojky. Je dobré poradiť sa s veterinárom, pretože máme určité obmedzenia. Zvýšenú opatrnosť treba mať pri alergikoch,  psoch s ochorením - napríklad neurologickým, a u psov určitého plemena. Je dôležité poznať takisto obmedzenia, ak v jednej domácnosti chováme psa spoločne s mačkou. To, čo je pre psa výborný prípravok, môže mačke pri kontakte so psom spôsobiť závažné problémy.

Každopádne sa držím hesla, že akákoľvek ochrana proti kliešťom je lepšia než žiadna. Následné problémy spôsobené kliešťom prenosnými ochoreniami sú mimoriadne závažné a ťažko liečiteľné.

Môžeme sa nakaziť pri odstraňovaní kliešťa nášmu psíkovi?

Skutočne som vo svojej praxi nemala prípad, kedy samotné odstraňovanie kliešťa zo psa spôsobilo problém majiteľovi. Kliešťa by sme mali odstraňovať pinzetou alebo háčikom na to určeným. Následne ho spláchnuť prúdom vody. Kliešťa nepučíme medzi prstami a rovnako ani nedovolíme psovi, aby si ho z kože vyhrýzol. Miesto po odstránení môžeme vydezinfikovať jemným jódovým roztokom alebo iným nedráždivým dezinfekčným prípravkom. Je dobré psa po vybratí kliešťa pozorovať a pri zmene zdravotného stavu mať na pamäti, že pes mal kliešťa a túto skutočnosť oznámiť veterinárovi.

Aké zvieratá sú prirodzenými nepriateľmi kliešťov?

Existuje niekoľko druhov zvierat, ktoré sú prirodzenými nepriateľmi kliešťov a môžu pomôcť znižovať ich populáciu.

Medzi tieto zvieratá patria:

  • Hmyzožravce, čiže netopiere, myši, potkany a ježkovia.
  • Vtáky, akými sú korelky, kosy a výr, ktoré sa často kŕmia hmyzom a kliešťami.
  • Predátorské cicavce, ako sú líšky, lasice a kuny, ktoré dokážu uloviť a zabiť kliešte aj s ich hostiteľom.
  • Hady a jašterice, ktoré sa tiež môžu kŕmiť kliešťami.

No je dôležité mať na pamäti, že tieto zvieratá môžu byť aj nositeľmi kliešťov či ochorení, ktoré tieto kliešte prenášajú. Preto je najlepším spôsobom prevencie ochorení spôsobených kliešťami používanie antiparazitných prostriedkov i repelentov a vyhýbať sa oblastiam so zvýšeným výskytom kliešťov.

Platí v prípade kliešťov úmera – čím je väčší, tým vyššia býva možnosť, že je infikovaný?

Nie, ak myslíme samotný výzor kliešťa, tak táto úmera tu neplatí. Na Slovensku máme dva najčastejšie sa vyskytujúce rody kliešťov, tie sa líšia veľkosťou a vzhľadom a oba prenášajú závažné ochorenia:

  • Kliešť lesný (Ixodes ricinus) - je najrozšírenejším druhom kliešťa na Slovensku a môže prenášať viacero chorôb, príkladom je lymská borelióza a kliešťová encefalitída.
  • Kliešť roľný (Dermacentor reticulatus) - je druhom kliešťa, ktorý sa vyskytuje najmä v južnej časti Slovenska. Môže prenášať viacero chorôb, vrátane babézie a erlichiózy.

Ak samice kliešťa parazitujú na zvierati, ich veľkosť sa zväčšuje v priamej úmere od nasávania krvi. Tým pádom aj časom, ktorý sú na zvierati prisaté. Obecne platí, čím dlhšie je kliešť prisatý na psovi, tým je väčšia šanca na prenos ochorenia za predpokladu, že kliešť je infekčný.

Ako dlho kliešte prežívajú mimo hostinného prostredia?

Kliešť dokáže prežiť bez hostiteľa pomerne dlho, v závislosti od druhu kliešťa a okolností. Niektoré druhy kliešťov dokážu prežiť až niekoľko rokov bez hostiteľa, no v priemere kliešť bez hostiteľa prežije asi 8 mesiacov.

Počas tohto obdobia sú kliešte schopné prežiť v suchých a studených podmienkach. Kliešť si vyhľadáva vhodné miesto, kde sa uchytí, ako napríklad húštinu, trávu alebo listy a čaká, kým sa náhodou nedotkne hostiteľ. Keď sa to stane, kliešť dokáže využiť príležitosť, prichytí sa a začne sa nasávať krvou.

Na čo si majú dať majitelia zvierat najväčší pozor, aby u svojho psa eliminovali hrozbu napadnutia kliešťami?

Niektorí majitelia psov tvrdia, že im pomáhajú pivovarské kvasnice alebo cesnak. Musím ale pripomenúť, že cesnak je pre psa v určitej dávke toxický. Ja osobne nemám rada všelijaké babské recepty, pretože tie môžu na niektorých „vyvolených“ psov fungovať, na iných ale nie.

Tak isto je dôležité uvedomiť si, že aj psy majú svoj prirodzený pach, ktorým niektoré viac a niektoré menej priťahujú kliešte. Najlepšou formou ochrany je prevencia antiparazitným prípravkom, ktorá ale taktiež nemusí byť u všetkých psov 100% spoľahlivá.

A preto, akonáhle ideme do miest, kde je výskyt kliešťov vyšší, je dobré psa po príchode domov skontrolovať, prípadne ešte vonku pred dverami vyutierať aby ste si kliešťa nepriniesli na psej srsti domov a neprichytil sa na vás. Mnohé antiparazitiká totiž nemajú repelentný účinok, čo znamená, že kliešte neodpudzujú. Kliešť sa musí „zahryznúť“ aby sa otrávil a zahynul. Na všetky podobné otázky vám určite rád odpovie váš veterinár, aby ste svojim psíkom poskytli dostatočnú ochranu.

Vypočujte si dvanásty diel podcastu Veterina INAK s MVDr. Máriou Poláčkovou a dozviete sa viac o tejto téme.

Podcast VETERINA INAK Vám prináša Majka Poláčková, Milan Zimnýkoval a PODCAST_house.